From 5f9ea63f816360ed043c55bf31fe5c795de19748 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Glenn Morris Date: Wed, 22 Aug 2007 07:41:09 +0000 Subject: [PATCH] Move tutorials from etc/ to etc/tutorials/ --- etc/tutorials/TUTORIAL.sk | 1106 +++++++++++++++++++++++++++++++++++++ 1 file changed, 1106 insertions(+) create mode 100644 etc/tutorials/TUTORIAL.sk diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.sk b/etc/tutorials/TUTORIAL.sk new file mode 100644 index 00000000000..7194654736f --- /dev/null +++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.sk @@ -0,0 +1,1106 @@ +Tútorial k Emacsu. Podmienky pozri na konci. +Do èe¹tiny prelo¾il Milan Zamazal , do slovenèiny Miroslav +Va¹ko . + +Máte pred sebou tútorial k Emacsu. + +Príkazy Emacsu v¹eobecne vyu¾ívajú klávesu CONTROL (obèas oznaèovanú ako CTRL +alebo CTL) alebo klávesu META (obèas oznaèovanú EDIT alebo ALT). Aby sme tieto +názvy nemuseli stále písa» v plnom znení, budeme pou¾íva» nasledujúce skratky: + C- znamená podr¾a» klávesu CONTROL a stlaèi» znak . + Teda C-f znamená: podr¾te klávesu CONTROL a stlaète f. + M- znamená podr¾a» klávesu META, EDIT alebo ALT a stlaèi» . + Ak nemáte ¾iadnu z kláves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho + stlaète a pustite klávesu ESC a potom . Klávesu ESC budeme + oznaèova» . + +Dôle¾itá poznámka: prácu s Emacsom ukonèíte stlaèením C-x C-c (dva znaky). +Znaky ">>" na µavom okraji oznaèujú miesta, kde si máte vyskú¹a» príkaz. Napr.: +<> +[Prostredná èas» obrazovky je prázdna zámerne. Text pokraèuje ni¾¹ie.] +>> Teraz stlaète C-v (view next screen) pre posun na ïal¹iu obrazovku. + (Smelo do toho, spravte to pridr¾aním klávesy control a stlaèením v.) + Od tejto chvíle by ste toto mali robi» ak doèítate zobrazenú + obrazovku. + +V¹imnite si, ¾e pri posuve obrazoviek v¾dy zostávajú zobrazené dva riadky +z predchádzajúcej obrazovky; to poskytuje urèitú náväznos» pri postupnom +èítaní textu. + +Prvá vec, ktorú potrebujete vedie» je, ako sa v texte pohybova» +z jedného miesta na druhé. U¾ viete, ako sa posunú» o jednu obrazovku +vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku spä» pou¾ite M-v +(podr¾te klávesu META a stlaète v alebo stlaète v ak +nemáte klávesy META, EDIT ani ALT). + +>> Skúste stlaèi» M-v a potom C-v, niekoµko krát to zopakujte. + + +* ZHRNUTIE +---------- + +Na prezeranie obrazovkových stránok sú u¾itoèné nasledujúce príkazy: + + C-v Posuv o obrazovku vpred + M-v Posuv o obrazovku spä» + C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celého textu, + pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky. + (Ide o Control-L a nie Control-1.) + +>> Nájdite kurzor a zapamätajte si, aký je okolo neho text. + Potom stlaète C-l. + Nájdite kurzor znovu a v¹imnite si, ¾e je okolo neho ten istý text. + +Na pohyb po celých obrazovkách mô¾ete tie¾ pou¾i» klávesy PageUp a PageDown, +ak ich Vá¹ terminál má, ale pre pohyb sú efektívnej¹ie klávesy C-v a M-v. + +* ZÁKLADNÉ OVLÁDANIE KURZORU +---------------------------- + +Pohyb medzi obrazovkami je u¾itoèný, ale ako sa premiestnime na konkrétne +miesto v texte na obrazovke? + +Je to mo¾né dosiahnu» niekoµkými spôsobmi. Najzákladnej¹ím spôsobom je +pou¾itie príkazov C-p, C-b, C-f a C-n. Ka¾dý z týchto príkazov presunie +kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo ståpec v danom smere. +Tu je tabuµka znázoròujúca smer posunu kurzoru vyvolaný týmito ¹tyrmi +príkazmi: + + Predchádzajúci riadok, C-p + : + : + Dozadu, C-b .... Momentálna pozícia kurzoru .... Dopredu, C-f + : + : + Nasledujúci riadok, C-n + +>> Presuòte kurzor na prostredný riadok tohto diagramu pomocou + C-n alebo C-p. Potom stlaète C-l, aby ste na obrazovke videli celý + diagram vycentrovaný. + +Pravdepodobne si tieto príkazy µahko zapamätáte podµa zaèiatoèných písmen +anglických názvov: P ako previous (predchádzajúci), N ako next (nasledujúci), +B ako backward (spä»), F ako forward (vpred). Sú to základné príkazy pre +pohyb kurzoru a budete ich pou¾íva» stále, tak¾e by bolo veµmi vhodné, keby +ste sa ich teraz nauèili. + +>> Stlaète niekoµko krát C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok. + +>> Posuòte kurzor dovnútra riadku pomocou niekoµkých C-f a potom hore + stlaèením C-p. Pozorujte, èo C-p robí, keï je kurzor uprostred riadku. + +Ka¾dý riadok textu konèí znakom nového riadku, ktorý ho oddeµuje od +nasledujúceho riadku. Znakom nového riadku by mal by» ukonèený aj posledný +riadok súboru (napriek tomu, ¾e to Emacs nevy¾aduje). + +>> Vyskú¹ajte C-b na zaèiatku riadku. Kurzor by sa mal presunú» na koniec + predchádzajúceho riadku, preto¾e ho tým presuniete cez znak nového riadku. + +C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku dôjde k presunu na +ïal¹í riadok. + +>> Stlaète niekoµkokrát C-b, tak¾e uvidíte, kde sa nachádza kurzor. + Potom stláèajte C-f, aby ste sa vrátili na koniec riadku. + Potom stlaète e¹te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasledujúci + riadok. + +Keï kurzorom prejdete cez horný alebo dolný okraj obrazovky, posunie sa +text za príslu¹ným okrajom na obrazovku. Táto vlastnos» sa nazýva +"scrollovanie". Umo¾òuje premiestni» kurzor na µubovoµné miesto v texte, +bez toho, aby kurzor opustil obrazovku. + +>> Skúste posunú» kurzor pod dolný okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte, + èo sa stane. + +Ak je posun po znakoch príli¹ pomalý, mô¾ete sa pohybova» po +slovách. M-f (Meta-f) robí posun o slovo vpred a M-b robí posun +o slovo spä». + +>> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b. + +Ak sa kurzor nachádza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec +tohto slova. Ak sa nachádza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie +kurzor na koniec nasledujúceho slova. M-b pracuje analogicky v opaènom +smere. + +>> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli + výsledky príkazov M-f a M-b vykonávaných z rôznych miest vnútri slov + a medzi nimi. + +V¹imnite si analógie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na +strane druhej. Meta znaky sú veµmi èasto vyu¾ívané pre operácie +vz»ahujúce sa na entity definované jazykom (slová, vety, odstavce), +naopak Control znaky pracujú na základných prvkoch nezávislých na tom, +èo práve editujete (znaky, riadky, a pod.). + +Táto analógia platí tie¾ pre riadky a vety: C-a a C-e vykonáva presun +na zaèiatok a koniec riadku, M-a a M-e vykonáva presun na zaèiatok a koniec +vety. + +>> Skúste niekoµko krát C-a a potom niekoµko krát C-e. + Skúste niekoµko krát M-a a potom niekoµko krát M-e. + +V¹imnite si, ¾e opakované C-a nerobí niè, ale opakované M-a v¾dy +vykoná presun na ïal¹iu vetu. Princípu analógie to síce príli¹ +nezodpovedá, ale napriek tomu je toto chovanie mo¾né pova¾ova» za prirodzené. + +Pozícia kurzoru v texte sa tie¾ nazýva "bod" ("point"). Aby sme to +parafrázovali, kurzor je vidie» na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnený +v texte. + +Tu je prehµad jednoduchých operácií pre pohyb kurzoru vrátane príkazov pre +pohyb medzi slovami a vetami: + + C-f Presun o znak vpred + C-b Presun o znak spä» + + M-f Presun o slovo vpred + M-b Presun o slovo spä» + + C-n Presun na nasledujúci riadok + C-p Presun na predchádzajúci riadok + + C-a Presun na zaèiatok riadku + C-e Presun na koniec riadku + + M-a Presun spä» na zaèiatok vety + M-e Presun vpred na koniec vety + +>> Vyskú¹ajte si teraz niekoµko krát v¹etky tieto príkazy kvôli cviku. + Sú to najpou¾ívanej¹ie príkazy. + +Ïal¹ie dva dôle¾ité príkazy pre pohyb kurzoru sú M-< (Meta men¹ie-ako), +ktorý vykoná presun na zaèiatok celého textu, a M-> (Meta väè¹í-ako), +ktorý vykoná presun na koniec celého textu. + +Na väè¹ine terminálov je "<" nad èiarkou, tak¾e pre vyvolanie tohto znaku +musíte pou¾i» klávesu Shift. Na týchto termináloch je teda nutné pou¾i» +klávesu Shift aj v prípade príkazu M-<; bez klávesy Shift by ste stlaèili +M-èiarka. + +>> Skúste teraz M-< pre presun na zaèiatok tútorialu. + Pou¾ite potom opakovane C-v, aby ste sa opä» vrátili sem. + +>> Skúste teraz M-> pre presun na koniec tútorialu. + Pou¾ite potom opakovane M-v, aby ste sa opä» vrátili sem. + +Kurzor mô¾ete presúva» tie¾ pomocou kurzorových kláves (klávesy +so ¹ípkami), ak ich Vá¹ terminál má. My Vám v¹ak doporuèujeme nauèi» sa +C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch dôvodov. Za prvé, tieto klávesy fungujú +na v¹etkých typoch terminálov. Za druhé, akonáhle raz získate cvik +v pou¾ívaní Emacsu, zistíte, ¾e pou¾ívánie týchto CTRL znakov je +rýchlej¹ie ako pou¾ívanie kurzorových kláves (preto¾e nemusíte presúva» +ruku z písacej pozície). Za tretie, ak si zvyknete pou¾íva» tieto CTRL-znak +príkazy, µahko sa nauèíte pou¾íva» iné pokroèilé príkazy pre pohyb +kurzoru. + +Väè¹ina príkazov Emacsu akceptuje numerický argument; ten pre väè¹inu +príkazov slú¾i ako opakovaè. Poèet opakovaní príkazu zadáte +prostredníctvom stlaèenia C-u nasledovaného stlaèením príslu¹ných èíslic pred +vyvolaním príkazu. Ak máte META (alebo EDIT èi ALT) klávesu, existuje +alternatívna mo¾nos» zadania numerického argumentu: pridr¾te klávesu META +a stlaète príslu¹né èíslice. Doporuèujeme nauèi» sa C-u metódu, +preto¾e tá funguje na akomkoµvek terminále. Èíselný argument sa tie¾ nazýva +"prefixový argument", preto¾e ho pí¹ete e¹te pred príkazom, na ktorý sa +vz»ahuje. + +Napríklad C-u 8 C-f vykoná presun o osem znakov vpred. + +>> Skúste pou¾i» C-n alebo C-p s numerickým argumentom, na presun kurzoru + k tomuto riadku s jediným príkazom. + +Väè¹ina príkazov pou¾íva numerický argument ako opakovaè, ale niektoré príkazy +ho pou¾ívajú iným spôsobom. Zopár príkazov (ale ¾iaden z tých, ktoré ste sa +doteraz nauèili) ho pou¾íva ako príznak -- prítomnos» èíselného argumentu bez +ohµadu na jeho hodnotu spôsobí, ¾e sa príkaz správa ináè. + +Iným druhom výnimky sú C-v a M-v. Ak dostanú numerický argument, posunú +obrazovku hore alebo dole o zodpovedajúci poèet riadkov namiesto obrazoviek. +Napríklad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky. + +>> Skúste teraz stlaèi» C-u 8 C-v. + +To by malo posunú» obrazovku o 8 riadkov hore. Pokiaµ by ste ju chceli +posunú» naspä» dole, mô¾ete da» argument príkazu M-v. + +Ak pou¾ívate X Windows, mali by ste ma» na µavej strane emacsového okna +vysokú obdå¾nikovú oblas», nazvanú scrollbar. Mô¾ete potom text +posúva» klikaním my¹ou na scrollbar. + +>> Skúste stlaèi» prostredné tlaèítko na vrchole zvýraznenej oblasti + vo vnútri scrollbaru. To by malo text posunú» na pozíciu danú tým, ako + vysoko alebo nízko ste klikli. + +>> Skúste pri stlaèenom prostrednom tlaèidle posúva» my¹ou hore a dole. + Uvidíte, ako sa text posúva hore a dole podµa toho, ako + hýbete my¹ou. + + +* KEÏ EMACS NEREAGUJE +--------------------- + +Ak Emacs prestane reagova» na Va¹e príkazy, mô¾ete prebiehajúcu +èinnos» bezpeène zastavi» pomocou C-g. Pomocou C-g mô¾ete zastavi» +príkaz, ktorého èinnos» trvá príli¹ dlho. + +C-g mô¾ete pou¾i» tie¾ pre odstránenie numerického argumentu príkazu, +ktorý nechcete dokonèi». + +>> Stlaète C-u 100 pre vytvorenie numerického argumentu 100 a potom + stlaète C-g. Teraz stlaète C-f. Kurzor by sa mal posunú» iba + o jeden znak, preto¾e ste argument zru¹ili prostredníctvom + C-g. + +Ak ste omylom stlaèili , mô¾ete sa ho zbavi» pomocou C-g. + + +* DEAKTIVOVANÉ PRÍKAZY +---------------------- + +Niektoré príkazy Emacsu sú "deaktivované" ("disabled"), aby ich +zaèínajúci pou¾ívatelia nemohli vyvola» náhodne. + +Ak vyvoláte niektorý z deaktivovaných príkazov, Emacs zobrazí hlásenie +oznamujúce, ktorý príkaz to bol, s otázkou, èi chcete tento príkaz +vykona». + +Ak naozaj chcete príkaz vyskú¹a», stlaète medzerník ako odpoveï +na túto otázku. Zvyèajne, ak nechcete deaktivovaný príkaz +vykona», odpovedzte na túto otázku pomocou "n". + +>> Stlaète C-x C-l (èo je deaktivovaný príkaz), + potom na otázku odpovedzte n. + + +* OKNÁ +------ + +Emacs mô¾e ma» niekoµko okien (windows), pritom ka¾dé z nich zobrazuje svoj +vlastný text. Ako viac okien pou¾íva», objasníme neskôr. Teraz chceme +objasni», ako sa zbavi» nadbytoèných okien a vráti» sa do základnej +jednookennej editácie. Je to jednoduché: + + C-x 1 Jedno okno (tj. zru¹enie v¹etkých ostatných okien) + +Teda vlo¾enie Control-x nasledované èíslicou 1. C-x 1 roz¹íri okno +obsahujúce kurzor cez celú obrazovku. Zru¹í to v¹etky ostatné okná. + +>> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l +>> Stlaète Control-h k Control-f. + Pozorujte, ako sa aktuálne okno zmen¹í a objaví sa nové okno + kvôli zobrazeniu dokumentácie pre príkaz Control-f. + +>> Stlaète C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentáciou zmizne. + +Tento príkaz sa odli¹uje od u¾ nauèených príkazov tým, ¾e pozostáva z dvoch +znakov. Zaèína znakom CONTROL-x. Exostuje celá séria príkazov zaèínajúcich +na CONTROL-x; veµa z nich sa týka okien, súborov, bufferov a súvisiacich vecí. +Tieto príkazy pozostávajú z dvoch, troch alebo ¹tyroch znakov. + + +* VKLADANIE A MAZANIE +--------------------- + +Ak chcete vlo¾i» text, proste ho napí¹te. Znaky, ktoré vidíte, +ako A, 7, *, atï., sú Emacsom chápané ako text a vkladané okam¾ite. +Pre vlo¾enie znaku nového riadku stlaète (klávesu Enter). + +Posledný znak, ktorý ste napísali, mô¾ete zmaza» stlaèením . + je klávesa na klávesnici -- tá istá, ktorú normálne pou¾ívate na +zmazanie naposledy napísaného znaku. Je to zvyèajne veµká klávesa pár riadkov +nad klávesou , a je väè¹inou oznaèovaná ako "Delete", "Del" alebo +"Backspace". + +Ak je veµká klávesa na tom mieste oznaèená ako "Backspace", potom je to ona, +ktorú budete pou¾íva» ako . Mô¾e tam by» niekde inde e¹te klávesa +oznaèená ako "Delete", ale to nie je . + +V¹eobecne, ma¾e znak bezprostredne pred momentálnou pozíciou kurzoru. + +>> Vykonajte to teraz -- napí¹te niekoµko znakov a potom ich zma¾te + niekoµkými stlaèeniami . Nebojte sa zmien v tomto súbore; + originálny tútorial sa nezmení. Toto je Va¹a osobná kópia. + +Keï sa riadok textu zväè¹í natoµko, ¾e presiahne jeden riadok obrazovky, je +zobrazený na viacerých riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktorý pokraèuje na +ïal¹om riadku obrazovky, je indikovaný spätným lomítkom ("\") (alebo, ak +pou¾ívate grafický systém, malá zakrivená ¹ípka) na pravom okraji obrazovky. + +>> Vkladajte text, pokiaµ nedosiahnete pravého okraju, a pokraèujte vo + vkladaní. Objaví sa Vám pokraèovací riadok. + +>> Pou¾ite pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opä» nevojde na + jeden riadok obrazovky. Pokraèovací riadok zmizne. + +Znak nového riadku mô¾ete zmaza» ako ktorýkoµvek iný znak. Zmazanie +znaku nového riadku medzi dvoma riadkami spôsobí ich spojenie do jediného +riadku. Ak je výsledný riadok príli¹ dlhý na to, aby sa vo¹iel na ¹írku +obrazovky, bude zobrazený pokraèovacím riadkom. + +>> Presuòte kurzor na zaèiatok riadku a stlaète . To tento + riadok spojí s riadkom predchádzajúcim. + +>> Stlaète pre znovuvlo¾enie zmazaného znaku nového riadku. + +Spomeòte si, ¾e väè¹ina príkazov Emacsu mô¾e dosta» poèet opakovaní; +vrátane textových znakov. Opakovanie textových znakov ich vlo¾í +niekoµko krát. + +>> Vyskú¹ajte si to -- stlaète C-u 8 * pre vlo¾enie ********. + +Teraz u¾ poznáte najzákladnej¹ie spôsoby, ako nieèo v Emacse napísa» a ako +opravova» chyby. Mô¾ete ale tie¾ maza» text po slovách alebo po riadkoch. +Tu je zhrnutie operácií pre mazanie textu: + + Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom + C-d Zmazanie znaku nasledujúceho za kurzorom + + M- Zru¹enie slova bezprostredne pred kurzorom + M-d Zru¹enie slova nasledujúceho za kurzorom + + C-k Zru¹enie textu od pozície kurzoru do konca riadku + M-k Zru¹enie textu do konca aktuálnej vety + +V¹imnite si, ¾e a C-d, resp. M- a M-d, roz¹irujú paralelu +zaèatú C-f a M-f (pravda, naozaj nie je control znak, ale tým sa +nebudeme trápi»). C-k a M-k sú ako C-e a M-e v zmysle vz»ahu riadkov k vetám. + +¥ubovoµnú èas» buffera mô¾ete zru¹i» aj nasledujúcim spôsobom. Presuòte sa +na koniec tejto èasti a stlaète C-@ alebo C-SPC (µubovoµnú z týchto +kombinácií). (SPC znamená medzerník.) Presuòte sa na druhý koniec tejto +èasti a stlaète C-w. Text medzi týmito pozíciami bude zru¹ený. + +>> Presuòte kurzor na písmeno ¥ na zaèiatku predchádzajúceho odstavca. +>> Stlaète C-SPC. Emacs by mal zobrazi» v spodnom riadku obrazovky správu + "Mark set". +>> Presuòte kurzor na písmeno c v slove "koniec" na druhom riadku + odstavca. +>> Stlaète C-w. Text, ktorý zaèína písmenom L a konèí pred písmenom "c" + bude zru¹ený. + +Uvedomte si, ¾e rozdiel medzi "ru¹ením" ("killing") a "mazaním" +("deleting") je ten, ¾e "zru¹ené" veci mô¾u by» vhodené spä», zatiaµ èo +"zmazané" nie. V¹eobecne príkazy, ktoré mô¾u zmaza» väè¹ie mno¾stvo +textu, ukladajú text, zatiaµ èo príkazy, ktoré ma¾ú jediný znak alebo +iba prázdne riadky a medzery, mazaný text neukladajú. + +>> Presuòte kurzor na zaèiatok neprázdneho riadku. + Potom stlaète C-k pre zru¹enie textu na tomto riadku. +>> Stlaète C-k druhý krát. Uvidíte, ¾e to zru¹í znak nového riadku, ktorý + je za týmto riadkom. + +V¹imnite si, ¾e jedno C-k zru¹í obsah riadku a druhé C-k zru¹í riadok +samotný a posunie v¹etky ïal¹ie riadky hore. C-k spracováva numerický +argument ¹peciálne: zru¹í zodpovedajúci poèet riadkov VRÁTANE ich +obsahu. To u¾ nie je opakovanie. C-u 2 C-k zru¹í dva riadky a ich +obsah; dvojité stlaèenie C-k by toto obvykle nespravilo. + +Vracanie textov spä» sa nazýva "vhadzovanie" ("yanking"). (Predstavte +si opätovné vhadzovanie, vracanie spä» textu, ktorý bol odstránený.) +Zmazaný text mô¾ete vhodi» buï na to isté miesto, odkiaµ bol zmazaný, +alebo na iné miesto v bufferi, alebo dokonca aj do iného súboru. +Text mô¾ete vhodi» aj viac krát, keï vytvárate jeho ïal¹ie kópie. + +Príkazom na vhadzovanie je C-y. Tento príkaz vlo¾í posledný zmazaný +text na pozíciu, na ktorej sa nachádza kurzor. + +>> Skúste to; stlaète C-y pre vhodenie textu spä». + +Ak stlaèíte C-k niekoµko krát po sebe. v¹etok zmazaný text je ulo¾ený +spolu tak, aby bolo mo¾né vhodi» spä» v¹etky riadky naraz. + +>> Stlaète niekoµko krát C-k. + +Teraz obnovte naposledy zru¹ený text: + +>> Stlaète C-y. Potom posuòte kurzor o niekoµko riadkov ni¾¹ie a stlaète + C-y znovu. Teraz vidíte, ako je mo¾né kopírova» text. + +Èo keï máte nejaký text, ktorý by ste radi vhodili spä» a potom zru¹íte +nieèo iného? C-y by vlo¾ilo posledný zru¹ený text. Ale predchádzajúci +text ni je stratený. Mô¾ete ho získa» spä» pou¾itím príkazu M-y. Potom, +èo spravíte C-y pre získanie posledného zru¹eného textu, stlaèenie M-y +vymení tento vhodený text za predchádzajúci zru¹ený text. Ïal¹ími a +ïal¹ími stlaèeniami M-y dostávate predchádzajúce a predchádzajúce zru¹ené +texty. Keï dosiahnete text, ktorý hµadáte, nemusíte s ním pre jeho +uchovanie niè ïal¹ieho robi». Jednoducho vhodený text ponechajte, kde +je, a pokraèujte v editácii. + +Ak opakujete M-y dostatoène dlho, dostanete se spä» k východziemu +bodu (posledne zru¹enému textu). + +>> Zru¹te riadok, presuòte kurzor niekam inam a zru¹te iný riadok. + Potom vykonajte C-y pre vrátenie druhého zru¹eného riadku. + Potom stlaète M-y a vhodený riadok bude nahradený prvým zru¹eným riadkom. + Opakujte M-y a pozorujte, èo dostávate. Pokraèujte v tom, pokiaµ sa + znova neobjaví druhý zru¹ený riadok a potom niekoµko ïal¹ích. + Ak chcete, mô¾ete skúsi» preda» M-y kladné a záporné argumenty. + + +* UNDO +------ + +Ak vykonáte v texte zmenu a potom zistíte, ¾e to bol omyl, mô¾ete +zmenu vráti» príkazom undo, C-x u. + +C-x u obvykle vráti zmeny vykonané jedným príkazom; pokiaµ C-x u +zopakujete niekoµko krát po sebe, ka¾dé opakovanie vráti jeden ïal¹í +príkaz. + +Sú ale dve výnimky: príkazy, ktoré nemenia text, sa nepoèítajú (to +zahàòa príkazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladajúce +samy seba sú obvykle spracovávané v skupinách a¾ po 20. (To je kvôli +tomu, aby sa zredukoval poèet C-x u nutných pre vrátenie vkladaného +textu.) + +>> Zru¹te tento riadok pomocou C-k, stlaète potom C-x u a riadok by sa mal + znova objavi». + +Alternatívny undo príkaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v¹ak +menej pracné ho aplikova» niekoµko krát za sebou. Nevýhodou C-_ je, ¾e +na niektorých klávesniciach nie je jasné, ako ho vyvola». To je dôvod, +preèo ponúkame aj C-x u. Na niektorých termináloch mô¾ete C-_ vyvola» +stlaèením / pri stlaèenom CTRL. + +Numerický argument pre C-_ a C-x u funguje ako poèet opakovaní. + +Pomocou príkazu undo mô¾ete vráti» zru¹ený aj zmazaný text. Rozdiel medzi +mazaním a ru¹ením textu ovplyvòuje mo¾nos» vhodenia tohto textu pomocou +C-y, neovplyvòuje ale mo¾nosti príkazu undo. + + +* SÚBORY +-------- + +Aby text, ktorý editujete, zostal trvale uchovaný, musíte ho ulo¾i» do +súboru. Inak by bol po ukonèení Emacsu stratený. Svoju editáciu +spojíte so súborom "vyhµadaním" ("finding") súboru. (Tie¾ sa to +nazýva "nav¹tívenie" ("visiting") súboru.) + +Vyhµadanie súboru znamená, ¾e vidíte jeho obsah v Emacse. V mnohých +ohµadoch je to, ako by ste editovali priamo ten súbor. Napriek tomu zmeny, +ktoré prostredníctvom Emacsu robíte, sa nestanú trvalými, pokiaµ tieto +zmeny do súboru "neulo¾íte" ("save"). Tým sa zamedzí nechcenému ponechaniu +èiastoène zmeneného súboru v systéme. Dokonca aj keï súbor ulo¾íte, +Emacs uchová pôvodný súbor pod zmeneným názvom pre prípad, ¾e by ste +zistili, ¾e va¹e úpravy boli chybné. + +Keï sa pozriete do dolnej èasti obrazovky, uvidíte riadok, ktorý zaèína a +konèí pomlèkami a na zaèiatku má "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nieèo podobného. +Táto èas» obrazovky obvykle obsahuje meno súboru, ktorý je práve +nav¹tívený. Akurát teraz máte nav¹tívený súbor nazvaný "TUTORIAL.sk", +ktorý je Va¹ou osobnou èmáraciou kópiou tútorialu Emacsu. Keï v Emacse +vyhµadáte súbor, jeho meno sa objaví presne na tom mieste. + +Ïal¹ou vecou súvisiacou s príkazom pre vyhµadanie súboru je to, ¾e musíte +poveda», ktoré meno súboru chcete. Hovoríme, ¾e príkaz "èíta argument +z terminálu" (v tomto prípade je argumentom meno súboru). Potom, èo +vyvoláte príkaz + + C-x C-f Vyhµadanie súboru + +Emacs sa Vás opýta na meno súboru. Meno súboru, ktoré pí¹ete, sa +objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktorý sa v tejto situácii nazýva +minibuffer. Pre editáciu mena súboru mô¾ete pou¾íva» obvyklé editaèné +príkazy Emacsu. + +Zadávanie mena súboru (v¹eobecne akýkoµvek vstup z minibuffera) mô¾ete +zru¹i» príkazom C-g. + +>> Stlaète C-x C-f a potom C-g. To minibuffer zru¹í a tie¾ to zru¹í + príkaz C-x C-f, ktorý minibuffer pou¾il. Tak¾e nevyhµadáte ¾iadny + súbor. + +Po napísaní mena súboru stlaète na jeho ukonèenie. +Príkaz C-x C-f potom zaène pracova» a vyhµadá súbor, ktorý ste zvolili. +Po skonèení príkazu C-x C-f minibuffer zmizne. + +Po malej chvíli sa obsah súboru objaví na obrazovke a mô¾ete ho +editova». Keï chcete zmeny natrvalo ulo¾i», pou¾ite príkaz + + C-x C-s Ulo¾enie súboru + +To skopíruje text z Emacsu do súboru. Keï to spravíte prvý krát, Emacs +premenuje pôvodný súbor na súbor s novým menom, aby nebol stratený. +Nové meno je vytvorené pridaním "~" na koniec pôvodného mena súboru. + +Keï je ukladanie dokonèené, Emacs zobrazí meno zapísaného súboru. +Mali by ste uklada» rozumne èasto, aby ste nestratili príli¹ veµa práce +v prípade pádu systému. + +>> Stlaète C-x C-s pre ulo¾enie Va¹ej kópie tútorialu. + Malo by to zobrazi» "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky. + +POZNÁMKA: Na niektorých systémoch spôsobí stlaèenie C-x C-s zatuhnutie +obrazovky a nevidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e +"vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a +nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom +v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále Emacsu +vyhµadajte radu, ako sa vysporiada» s touto "vlastnos»ou". + +Existujúci súbor mô¾ete vyhµada», aby ste ho mohli prehliada» alebo +editova». Mô¾ete tie¾ vyhµada» súbor, ktorý e¹te neexistuje. To je +spôsob, akým sa dá vytvori» súbor v Emacse: vyhµadajte súbor, ktorý +bude na zaèiatku prázdny a potom zaènite vklada» text urèený pre tento +súbor. Keï po¾iadate o ulo¾enie, Emacs skutoène vytvorí súbor +s textom, ktorý ste vlo¾ili. Od tej chvíle sa potom mô¾ete cíti», ako +keby ste editovali u¾ existujúci súbor. + + +* BUFFERY +--------- + +Ak vyhµadáte pomocou C-x C-f druhý súbor, prvý súbor v Emacse +zostáva. Mô¾ete sa doò spä» prepnú» jeho opätovným vyhµadaním +pomocou C-x C-f. Týmto spôsobom mô¾ete do Emacsu dosta» pomerne veµa +súborov. + +>> Vytvorte súbor pomenovaný "foo" stlaèením C-x C-f foo . + Potom vlo¾te nejaký text, zmeòte ho a ulo¾te "foo" stlaèením C-x C-s. + Nakoniec stlaète C-x C-f TUTORIAL.sk , èím sa vrátite spä» do + tútorialu. + +Emacs ukladá text ka¾dého súboru do objektu nazývaného "buffer". +Vyhµadanie súboru vytvorí v Emacse nový buffer. Ak chcete vidie» zoznam +bufferov, ktoré momentálne existujú vo Va¹om procese Emacs, stlaète: + + C-x C-b Zoznam bufferov + +>> Skúste teraz C-x C-b. + +Uvidíte, ¾e ka¾dý buffer má v zozname meno a mô¾e tam ma» tie¾ meno súboru, +ktorého text obsahuje. AKÝKO¥VEK text, ktorý vidíte v emacsovom okne, je v¾dy +súèas»ou nejakého bufferu. + +>> Stlaète C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov. + +Ak máte niekoµko bufferov, iba jeden z nich je "aktuálny". Je to ten buffer, +ktorý práve upravujete. Ak chcete upravova» iný buffer, musíte sa doòho +"prepnú»". Ak sa chcete prepnú» do bufferu so súborom, mô¾ete ho znova otvori» +príkazom C-x C-f. Ale existuje jednoduch¹í spôsob: pou¾ite príkaz C-x b. Pri +tomto príkaze musíte napísa» meno bufferu. + +>> Napí¹te C-x b foo na vrátenie sa do bufferu "foo", ktorý uchováva + text súboru "foo". Potom napí¹te C-x b TUTORIAL.sk na vrátenie sa + do tohto návodu. + +Väè¹inu èasu, meno bufferu je také isté ako meno súboru (bez názvu adresára). +Ale nie je to v¾dy pravda. Zoznam bufferov vytvorený s C-x C-b v¾dy uká¾e mená +ka¾dého bufferu. + +HOCAKÝ text, ktorý vidíte v okne Emacsu je v¾dy èas» nejakého bufferu. +Niektoré buffery nezodpovedajú súborom. Napríklad, buffer pomenovaný +"*Buffer List*" nemá ¾iadny súbor. Je to buffer, ktorý obsahuje zoznam +bufferov, vytvorený pomocou C-x C-b. Buffer nazvaný "*Messages*" tie¾ +nezodpovedá súboru¨obsahuje správy, ktoré sa objavili na spodnom riadku poèas +vá¹ho sedenia s Emacsom. + +>> Napí¹te C-x b *Messages* a pozrite sa na buffer so správami. Potom + napí¹te C-x b TUTORIAL.sk na vrátenie sa do tohto návodu. + +Ak zmeníte text jedného súboru a potom vyhµadáte iný súbor, +nespôsobí to ulo¾enie prvého súboru. Jeho zmeny zostávajú v Emacse +uchované v jemu zodpovedajúcom buffere. Vytvorenie a úprava druhého +súboru nemá ¾iadny vplyv na buffer prvého súboru. To je veµmi +u¾itoèné, ale tie¾ to znamená, ¾e potrebujete vhodný spôsob, ako ulo¾i» +buffer prvého súboru. Nutnos» prepnú» sa spä» pomocou C-x C-f, aby +ho bolo mo¾né ulo¾i» prostredníctvom C-x C-s, by bola nemiestne +ob»a¾ujúca. Tak¾e máme + + C-x s Ulo¾enie niektorých bufferov + +C-x s sa Vás spýta na ka¾dý buffer, ktorý obsahuje zmeny, ktoré ste +neulo¾ili. Pre ka¾dý taký buffer sa Vás spýta, èi ho má ulo¾i». + +>> Vlo¾te riadok textu a potom stlaète C-x s. + Emacs by sa Vás mal opýta», èi má by» ulo¾ený buffer nazvaný TUTORIAL.sk. + Odpovedzte na túto otázku áno (yes) stlaèením "y". + + +* ROZ©IROVANIE SADY PRÍKAZOV +---------------------------- + +Existuje omnoho, omnoho viac príkazov Emacsu, ako tie, ktoré by vôbec mohli +by» rozmiestnené na v¹etky control a meta znaky. Emacs tento problém +obchádza prostredníctvom X (eXtend) príkazu. Ten vzniká dvoma spôsobmi: + + C-x Znakový eXtend. Nasledovaný jedným znakom. + M-x Pomenovaný príkaz eXtend. Nasledovaný dlhým názvom. + +To sú príkazy, ktoré sú v¹eobecne u¾itoèné, ale menej èasto pou¾ívané +ako tie, ktoré ste sa u¾ nauèili. U¾ ste videli dva z nich: súborové +príkazy C-x C-f pre vyhµadanie a C-x C-s pre ulo¾enie. Iný príklad je +príkaz pre ukonèenie Emacsu -- tj. príkaz C-x C-c. (Nemajte obavy +o stratu zmien, ktoré ste spravili; C-x C-c ponúkne ulo¾enie ka¾dého +zmeneného súboru pred tým, ne¾ sa Emacs skonèí.) + +C-z je príkaz na *doèasné* opustenie Emacsu -- mô¾ete sa po òom do +spusteného Emacsu vráti». + +Na systémoch, ktoré to umo¾òujú, C-z Emacs "pozastaví"; tzn. vráti Vás +do shellu, ale Emacs neskonèí. V najbe¾nej¹ích shelloch sa mô¾ete do +Emacsu vráti» príkazom `fg' alebo pomocou `%emacs'. + +Na systémoch, ktoré pozastavovanie procesov nemajú implementované, C-z +vytvorí subshell be¾iaci pod Emacsom, aby Vám dal ¹ancu spusti» iné +programy a potom sa do Emacsu vráti»; nevykoná teda pravé opustenie +Emacsu. V tom prípade je obvyklou cestou návratu zo subshellu do Emacsu +shellový príkaz `exit'. + +Chvíµa pre pou¾itie C-x C-c nastane vtedy, keï sa chystáte odhlási» sa zo +systému. Správne je to tie¾ pri ukonèovaní Emacsu vyvolaného po¹tovým +programom a rôznymi inými utilitami, preto¾e tie nemusia vedie», ako si poradi» +s pozastavením Emacsu. Napriek tomu za normálnych okolností, pokiaµ sa +nechystáte odhlási», je lep¹ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho ukonèi». + +Existuje mnoho C-x príkazov. Tu je zoznam tých, ktoré ste sa u¾ nauèili: + + C-x C-f Vyhµadanie súboru + C-x C-s Ulo¾enie súboru + C-x C-b Zoznam bufferov + C-x C-c Ukonèenie Emacsu + C-x 1 Zru¹enie v¹etkých okien okrem jedného + C-x u Undo + +Pomenované eXtended príkazy sú príkazy, ktoré sú pou¾ívané e¹te menej, alebo +príkazy, ktoré sú pou¾ívané iba v istých módoch. Príkladom je príkaz +replace-string, ktorý globálne nahradí jeden re»azec iným. Keï stlaèíte M-x, +vypí¹e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada» meno +príkazu; v tomto prípade "replace-string". Jednoducho napí¹te "repl s" +a Emacs názov doplní. ( je klávesa Tab, be¾ne sa nachádza nad klávesou +CapsLock alebo Shift na µavom okraji klávesnice.) Skonèite zadávanie mena +príkazu pomocou . + +Príkaz replace-string vy¾aduje dva argumenty -- re»azec, ktorý má by» +nahradený, a re»azec, ktorý ho má nahradi». Ka¾dý argument musíte +ukonèi» pomocou . + +>> Presuòte kurzor na prázdny riadok dva riadky pod týmto. + Potom napí¹te M-x repl szmenilmodifikoval. + + V¹imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo + z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdekoµvek sa za aktuálnou pozíciou + kurzoru vyskytlo. + + +* AUTOMATICKÉ UKLADANIE +----------------------- + +Ak ste spravili zmeny v súbore, ale nemáte ich e¹te ulo¾ené, +mô¾u by» v prípade páde systému stratené. Aby vás Emacs pred tým ochránil, +periodicky zapisuje "auto save" súbor pre ka¾dý súbor, ktorý +editujete. Meno auto save súboru má na zaèiatku a na konci #; +napríklad ak sa Vá¹ soubor nazýva "hello.c", jeho auto save +súbor sa nazýva "#hello.c#". Ak súbor ulo¾íte normálnym spôsobom, +Emacs auto save súbor zma¾e. + +Ak nastane pád systému, mô¾ete svoje úpravy obnovi» z auto-save +súboru, a to normálnym vyhµadaním súboru (toho, ktorý ste editovali, +nie auto save súboru) a následným spustením M-x recover-file. +Na ¾iados» o potvrdenie odpovedzte zadaním yes pre pokraèovanie a +obnovenie auto-save dát. + + +* ECHO OBLAS« +------------- + +Keï Emacs vidí, ¾e pí¹ete príkazy pomaly, ukazuje Vám ich v spodnej +èasti obrazovky v oblasti nazývanej "echo oblas»". Echo oblas» obsahuje +dolný riadok obrazovky. + + +* STAVOVÝ RIADOK +---------------- + +Riadok bezprostredne nad echo oblas»ou sa nazýva "stavový riadok" +("mode line"). +Stavový riadok vraví nieèo ako: + +--:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%---------------- + +Tento riadok podáva u¾itoènú informáciu o stave Emacsu a texte, ktorý +editujete. + +U¾ viete, èo znamená meno súboru -- je to súbor, ktorý ste vyhµadali. +-NN%-- oznaèuje Va¹u aktuálnu pozíciu v texte; vraví, ¾e NN percent textu +je nad horným okrajom obrazovky. Ak je zaèiatok súboru na obrazovke, je +tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu +--Bot--. Ak sa dívate na tak malý text, ¾e sa celý vojde na obrazovku, +stavový riadok vraví --All--. + +Písmeno L a èíslice oznaèujú pozíciu iným spôsobom, udávajú riadok, na ktorom +sa nachádza kurzor. + +Hviezdièky blízko zaèiatku znamenajú, ¾e ste text zmenili. Tesne po +vyhµadaní alebo ulo¾ení súboru v tejto èasti stavového riadku nie sú ¾iadne +hviezdièky, iba pomlèky. + +Èas» stavového riadku v zátvorkách vraví, v akých editaèných módoch sa +nachádzate. Implicitný mód je Fundamental, èo je ten, ktorý momentálne +pou¾ívate. Je príkladom hlavného módu ("major mode"). + +Emacs má celý rad hlavných módov. Niektoré z nich sú urèené pre +editovanie rôznych programovacích jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp mód, +Text mód, atï. V µubovoµnom okamihu je aktívny práve jeden hlavný mód a +jeho meno je mo¾né nájs» v stavovom riadku na mieste, kde je teraz +"Fundamental". + +Ka¾dý hlavný mód mení chovanie niektorých príkazov. Napríklad existujú +príkazy pre vytváranie komentárov v programe, a preto¾e ka¾dý programovací +jazyk má inú predstavu o tom, ako má komentár vyzera», +musí ka¾dý hlavný mód vklada» komentáre inak. Ka¾dý hlavný mód je +vlastne meno extended príkazu, ktorým sa do tohoto módu mô¾ete +prepnú». Napríklad M-x fundamental-mode je príkaz pre prepnutie sa do +Fundamental módu. + +Ak sa chystát meni» normálny text, ako napríklad tento súbor, pravdepodobne by +ste mali pou¾i» Text mód. +> Napí¹te M-x text-mode . + +Nebojte sa, ¾iadny z príkazov, ktoré ste sa nauèili, chovanie Emacsu nijako +významne nezmení. Mô¾ete si ale v¹imnú», ¾e M-f a M-b teraz pracujú +s apostrofmi ako so súèas»ou slova. Pred tým, vo Fundamental móde, M-f +a M-b pracovali s apostrofmi ako oddeµovaèmi slov. + +Hlavné módy obyèajne robia men¹ie zmeny, ako bola táto: príkazy väè¹inou +robia "to isté", ale v ka¾dom hlavnom móde pracujú trochu inak. + +Dokumentáciu k aktuálnemu hlavnému módu si mô¾ete zobrazi» stlaèením C-h m. + +>> Raz alebo viac krát pou¾ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali + na vrchol obrazovky. +>> Stlaète C-h m, aby ste videli, ako sa Text mód lí¹i od Fundamental + módu. +>> Stlaète C-x 1 pre odstránenie dokumentácie z obrazovky. + +Hlavné módy sa nazývajú hlavné preto, ¾e tie¾ existujú vedµaj¹ie módy +(minor modes). Vedµaj¹ie módy nie sú alternatívou k hlavným módom, ale +ich malé modifikácie. Ka¾dý vedµaj¹í mód mô¾e by» zapnutý alebo vypnutý +sám o sebe nezávisle na v¹etkých ostatných vedµaj¹ích módoch a nezávisle na +hlavnom móde. Tak¾e nemusíte pou¾íva» ¾iadny vedµaj¹í mód alebo mô¾ete +pou¾íva» jeden vedµaj¹í mód alebo µubovoµnú kombináciu niekoµkých +vedµaj¹ích módov. + +Jedným z veµmi u¾itoèných vedµaj¹ích módov, hlavne pre úpravy slovenských +textov, je Auto Fill mód. Keï je tento mód zapnutý, Emacs zalomí riadok +medzi dvoma slovami, kedykoµvek vkladáte text a riadok sa stane príli¹ +dlhým. + +Auto Fill mód mô¾ete zapnú» vykonaním M-x auto-fill-mode. +Ak je tento mód zapnutý, mô¾ete ho vypnú» vykonaním M-x +auto-fill-mode. Ak je mód vypnutý, tento príkaz ho zapína, +a ak je mód zapnutý, tak ho tento príkaz vypína. Vravíme, ¾e tento +príkaz prepína ("toggles") tento mód. + +>> Napí¹te teïa M-x auto-fill-mode. Potom vkladajte "asdf " stále + dookola tak dlho, pokiaµ neuvidíte, ako sa vkladaný riadok rozdelí na dva + riadky. Do textu musíte vklada» medzery preto, ¾e Auto Fill mód + zalamuje riadky iba v medzerách. + +Okraj je obvykle nastavený na 70 znakov, ale mô¾ete to zmeni» príkazom +C-x f. Hodnotu okraju, ktorú si prajete, by ste mali preda» ako +numerický argument. + +>> Napí¹te C-x f s argumentom 20. (C-u 2 0 C-x f). + Potom napí¹te nejaký text a pozorujte, ako Emacs vypåòa riadky po + 20. znakoch. Potom nastavte okraj spä» na 70 opätovným pou¾itím + C-x f. + +Ak spravíte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mód ho +nepreformátuje. +Pre preformátovanie odstavca stlaète M-q (Meta-q) s kurzorom vnútri +odstavca. + +>> Presuòte kurzor do predchádzajúceho odstavcu a stlaète M-q. + + +* VYH¥ADÁVANIE +-------------- + +Emacs vie v texte vyhµadáva» re»azce (tj. skupiny spojených znakov alebo +slov) smerom vpred alebo vzad. Hµadanie re»azca je príkaz presúvajúci +kurzor; presunie kurzor na najbli¾¹ie miesto, kde sa tento re»azec nachádza. + +Vyhµadávací príkaz Emacsu sa lí¹i od vyhµadávacích príkazov väè¹iny +editorov v tom zmysle, ¾e je "inkrementálny". To znamená, ¾e vyhµadávanie +sa robí u¾ v okam¾iku, keï zadávate hµadaný re»azec. + +Príkaz pre hµadanie vpred je C-s a pre hµadanie vzad C-r. +POZOR! E¹te to neskú¹ajte. + +Keï stlaèíte C-s, uvidíte v echo oblasti prompt "I-search". To Vám +vraví, ¾e Emacs sa nacháza v stave, ktorý sa nazýva inkrementálne hµadanie, +a èaká, kým mu zadáte, èo chcete hµada». hµadanie ukonèí. + +>> Teraz zaènite hµadanie stlaèením C-s. POMALY, písmeno po písmene, pí¹te + slovo 'kurzor'. Po ka¾dom písmene si v¹imnite, èo sa deje s kurzorom. + Teraz ste vyhµadali "kurzor" prvý krát. +>> Stlaète C-s znova, aby ste na¹li ïal¹í výskyt slova "kurzor". +>> Teraz ¹tyri krát stlaète a pozerajte, ako sa kurzor + presúva. +>> Stlaète pre ukonèenie hµadania. + +Videli ste, èo sa stalo? Emacs sa v inkrementálnom hµadaní pokú¹a +prejs» na ïal¹í výskyt re»azca, ktorý ste dosiaµ napísali. Ak chcete +prejs» na ïal¹í výskyt 'kurzor', jednoducho stlaète C-s zas. +Ak u¾ ¾iadny taký výskyt nie je, Emacs pípne a povie Vám, ¾e +hµadanie momentálne "zlyháva", C-g hµadanie ukonèí. + +POZNÁMKA: Na niektorých systémoch stlaèenie C-s spôsobí zatuhnutie +obrazovky a neuvidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e +"vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a +nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom +vyhµadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále +Emacsu radu, ako obís» túto "vlastnos»". + +Ak uprostred inkrementálneho hµadania stlaèíte , uvidíte, +¾e posledný znak v hµadanom re»azci zmizne a hµadanie sa vracia na posledné +miesto hµadania. Predpokladajme napríklad, ¾e ste napísali "c", aby ste +na¹li prvý výskyt "k". Ak teraz stlaèíte "u", kurzor sa presunie na +prvý výskyt "ku". Teraz stlaète . To vyma¾e "u" z hµadaného +re»azca a kurzor sa presunie spä» na prvý výskyt "k". + +Ak uprostred hµadania stlaèíte control alebo meta znak (s niekoµkými +výnimkami -- znaky, ktoré sú ¹peciálne v hµadaní, ako C-s a C-r), +hµadanie bude ukonèené. + +C-s zaèína hµadanie, ktoré hµadá akýkoµvek výskyt hµadaného re»azca ZA +aktuálnu pozíciu kurzoru. Ak chcete nieèo hµada» v predchádzajúcom texte, +stlaète namiesto C-s C-r. V¹etko, èo sme povedali o C-s, platí tie¾ o C-r +okrem toho, ¾e smer hµadania je opaèný. + + +* VIAC OKIEN +------------ + +Jednou z pekných vlastností Emacsu je to, ¾e mô¾e na obrazovke zobrazi» +viac okien súèasne. + +>> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie + CONTROL-1). + +>> Ak stlaèíte C-x 2, obrazovka sa rozdelí na dve okná. + Obidve okná zobrazujú tento tútorial. Kurzor zostáva na vrchu okna. + +>> Stlaète C-M-v pre rolovanie spodného okna. + (Ak nemáte skutoènú klávesu Meta, stlaète ESC C-v.) + +>> Stlaète C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolného okna. +>> Pou¾ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie. + Pokraèujte v èítaní týchto in¹trukcií v hornom okne. + +>> Znovu stlaète C-x o pre presun kurzoru spä» do horného okna. + Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol pôvodne. + +Mô¾ete ïalej pou¾íva» C-x o pre prepínanie medzi oknami. Ka¾dé okno má svoju +vlastnú pozíciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno. +V¹etky obvyklé editaèné príkazy platia pre okno, v ktorom sa nachádza +kurzor. Toto okno nazývame "aktívne okno" ("selected window"). + +Príkaz C-M-v je veµmi u¾itoèný, ak v jednom okne editujete text a +druhé okno pou¾ívate iba pre prehµad. Mô¾ete necháva» kurzor stále +v okne, kde editujete, a postupova» po druhom okne pomocou C-M-v. + +C-M-v je príkladom CONTROL-META znaku. Ak máte skutoènú META klávesu, +mô¾ete vyvola» C-M-v pridr¾aním oboch kláves CTRL a META pri stlaèení v. +Nezále¾í na tom, èi stlaèíte ako prvú klávesu CTRL alebo META, preto¾e obe +tieto klávesy fungujú ako modifikátory kláves, ktoré stlaèíte. + +Ak nemáte skutoènú META klávesu, mô¾ete namiesto nej pou¾i» ESC, na +poradí zále¾í: musíte stlaèi» ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by +nefungovalo. To preto, lebo ESC je samostatný znak, a nie modifikátor. + +>> Stlaète C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili dolného okna. + +(Ak by ste C-x 1 stlaèili v dolnom okne, odstránilo by to horné okno. +Chápte tento príkaz ako "ponechaj akurát jedno okno -- to, v ktorom +akurát som".) + +Nemusíte v oboch oknách zobrazova» ten istý buffer. Ak pou¾ijete +C-x C-f pre vyhµadanie súboru v jednom z okien, druhé okno sa nezmení. +Mô¾ete vyhµadáva» súbory v oboch oknách nezávisle. + +Tu je ïal¹í spôsob, ako vyu¾i» dve okná na zobrazenie dvoch rôznych vecí: + +>> Stlaète C-x 4 C-f nasledované menom niektorého z Va¹ich súborov. + Dokonèite to pomocou . Vidíte zadaný súbor v dolnom okne. + Presunul sa tam aj kurzor. + +>> Stlaète C-x o pre presun spä» do horného okna a C-x 1 pre zmazanie + dolného okna. + + +* REKURZÍVNE EDITAÈNÉ ÚROVNE +---------------------------- + +Obèas sa dostanete do nieèoho, èo sa nazýva "rekurzívna editaèná úroveò" +("recursive editing level"). To je indikované hranatými zátvorkami v +stavovom riadku obklopujúcemu zátvorky okolo mena hlavného módu. +Napríklad mô¾ete vidie» [(Fundamental)] namiesto (Fundamental). + +Aby ste sa dostali z rekurzívnej editaènej úrovne, stlaète ESC ESC ESC. +To je v¹eobecný "vyskakovací" príkaz. Mô¾ete ho pou¾i» tie¾ pre odstránenie +niektorých okien a vyskoèenie z minibuffera. + +>> Stlaète M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stlaète + ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von. + +Z rekurzívnej editaènej úrovne nemô¾ete vyskoèi» pomocou C-g. To preto, ¾e +C-g je vyu¾ívané pre ru¹enie príkazov a argumentov VO VNÚTRI rekurzívnej +editaènej vrstvy. + + +* ZÍSKANIE ÏAL©EJ NÁPOVEDY +-------------------------- + +V tomto tútoriale sme sa pokúsili Vám poskytnú» dostatok informácií, +aby ste mohli zaèa» Emacs pou¾íva». V Emacse je toho toµko, ¾e by bolo +nemo¾né to v¹etko objasni» v tomto návode. V ka¾dom prípade sa o Emacse +mô¾ete nauèi» viac, preto¾e má veµa u¾itoèných vlastností. Emacs ponúka +príkazy pre èítanie dokumentácie svojich príkazov. V¹etky tieto "help" +príkazy zaèínajú znakom Control-h, ktorý sa nazýva "help znak". + +Pre pou¾itie vlastností nápovedy stlaète znak C-h a potom znak hovoriaci, +aký druh nápovedy si ¾iadate. Ak ste NAOZAJ stratení, stlaète C-h ? a +Emacs Vám povie, aké druhy nápovedy Vám mô¾e poskytnú». Ak ste stlaèili +C-h a potom ste sa rozhodli, ¾e ¾iadnu nápovedu nechcete, jednoducho ju +zru¹te stlaèením C-g. + +(Na niektorých poèítaèoch je význam znaku C-h zmenený. To by naozaj +nemalo by» v¹eobecným nastavením pre v¹etkých pou¾ívateµov, tak¾e máte právo +pos»a¾ova» sa systémovému administrátorovi. Do tej doby, ak C-h +nezobrazuje hlásenie o nápovede v dolnej èasti obrazovky, skúste namiesto +toho pou¾íva» klávesu F1 alebo M-x help RET.) + +Najzákladnej¹í príkaz nápovedy je C-h c. Stlaète C-h, znak c a klávesový +príkaz; Emacs potom zobrazí veµmi struèný popis príkazu. + +>> Stlaète C-h c C-p. + + Hlásenie by malo vyzera» asi takto + + C-p runs the command previous-line + +To vám oznamuje "meno funkcie". Mená funkcií sú pou¾ívané hlavne pre +konfiguráciu a roz¹irovanie Emacsu. Ale preto¾e mená funkcií sú volené +tak, aby naznaèovali, èo zodpovedajúci príkaz robí, mô¾u slú¾i» tie¾ +ako veµmi struèná dokumentácia -- dostatoèná na to, aby Vám pripomenula +príkazy, ktoré ste sa u¾ nauèili. + +Viacznakové príkazy ako C-x C-s a (ak nemáte META, EDIT ani ALT +klávesu) v sú pre C-h c povolené tie¾. + +Na získanie viac informácií o príkaze pou¾ite namiesto C-h c C-h k. + +>> Stlaète C-h k C-p. + +To zobrazí dokumentáciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak +výstup preèítate, stlaète C-x 1, aby ste sa textu nápovedy zbavili. +Nemusíte to robi» hneï. Mô¾ete chvíµu editova» a nazera» do textu +nápovedy a a¾ potom stlaèi» C-x 1. + +Tu sú ïal¹ie u¾itoèné voµby C-h: + + C-h f Popis funkcie. Zadáváte meno funkcie. + +>> Skúste napísa» C-h f previous-line. + To vypí¹e v¹etky informácie, ktoré Emacs má o funkcii implementujúcej + príkaz C-p. + +Podobný príkaz C-h v zobrazí dokumentáciu premennej, ktorej hodnotu +mô¾ete nastavi» pre ovplyvnenie chovania Emacsu. Meno premennej musíte +zada», a¾ keï sa naò Emacs spýta. + + C-h a Príkazové apropos. Zadajte kµúèové slovo a Emacs vypí¹e + v¹etky príkazy, ktorých meno obsahuje toto kµúèové + slovo. V¹etky tieto príkazy mô¾u by» vyvolané pomocou + Meta-x. Pre niektoré príkazy príkazové apropos vypí¹e + tie¾ jedno alebo dvojznakové sekvencie, ktoré vykonávajú + ten istý príkaz. + +>> Napí¹te C-h a file. + +To zobrazí v druhom okne zoznam v¹etkých M-x príkazov obsahujúcich "file" vo +svojom názve. Znakové príkazy ako C-x C-f uvidíte vypísané vedµa +zodpovedajúcich mien príkazov ako find-file. + +>> Stlaète C-M-v pre posun okna s nápovedou. Urobte to viac krát. + +>> Stlaète C-x 1 pre zmazanie okna s nápovedou. + + C-h i Èítanie on-line manuálov (tie¾ Info). Tento príkaz + Vás prepne do ¹peciálneho buffera s názvom `*info*', + v ktorom mô¾ete èíta» on-line manuály pre balíky + in¹talované na va¹om systéme. Ak stlaèíte m emacs , + mô¾ete si napríklad preèíta» manuál k Emacsu. Ak ste + doteraz nikdy nepou¾ívali Info, stlaète ? a Emacs vám + predstaví hlavné mo¾nosti módu pre Info. Ak toto + predstavenie absolvujete, mali by ste pou¾íva» Info + manuál Emacsu ako svoju primárnu dokumentáciu. + + +* VIAC VLASTNOSTÍ +----------------- + +Na to, aby ste sa nauèili viac o Emacse, preèítajte si jeho manuál, buï ako +knihu alebo on-line vo formáte Info (pou¾ite Help menu alebo stlaète F10 h r). +Dve vlastnosti, ktoré sa vám mô¾u páèi», je dopåòanie, ktoré ¹etrí písanie a +dired, ktorý zjednodu¹uje prácu so súbormi. + +Dopåòanie je na vyvarovanie sa zbytoèného písania. Napríklad, keï sa chcete +dosta» do bufferu *Messages*, mô¾ete napísa» C-x b *M a Emacs doplní +zvy¹ok mena bufferu, a¾ potiaµ, pokiaµ ho doká¾e zisti» z toho, èo ste u¾ +napísali. Dopåòanie je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole +nazvanej "Completion". + +Dired vám dovoµuje zobrazi» zoznam súborov v adresári (a voliteµne jeho +podadresároch), presúva», upravova», premenováva», maza» a ináè manipulova» so +súbormi. Dired je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole nazvanej +"Dired". + +Manuál tie¾ popisuje veµa iných vlastností Emacsu. + +* ZÁVER +------- + +Nezabudnite, Emacs ukonèíte vykonaním príkazu C-x C-c. Pre doèasný +odskok do shellu, z ktorého sa do Emacsu mô¾ete opä» vráti», +pou¾ite C-z. + +Zámerom tohto tútorialu je by» zrozumiteµný v¹etkým novým pou¾ívateµom, tak¾e +ak narazíte na nieèo nejasného, tak nezúfajte a nedávajte to za vinu sebe +-- s»a¾ujte sa! + + +KOPÍROVANIE +----------- + +Tento tútorial vychádza z dlhej rady emacsových tútorialov zaèatej +tútorialom napísaným Stuartom Cracraftom pre pôvodný Emacs. + +Táto verzia tútorialu je, podobne ako GNU Emacs, chránená copyrightom +a je ¹írená s povolením distribuova» kópie za istých podmienok: + +Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004, + 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc. + + Ka¾dému je zaruèené právo vytvára» a distribuova» presné kópie tohto + dokumentu tak, ako ho dostal, na akomkoµvek médiu, s tým, ¾e bude + zachovaná táto poznámka o autorstve a poznámka o povolení, a ¾e + distribútor zaruèuje príjemcovi právo na ïal¹iu redistribúciu povolenú + touto poznámkou. + + Je zaruèené právo distribuova» modifikované verzie tohto dokumentu + alebo jeho èastí pod hore uvedenými podmienkami za predpokladu, ¾e + obsahuje jasné poznámky uvádzajúce, kto urobil posledné úpravy. + +Podmienky pre kopírovanie Emacsu samotného sú zlo¾itej¹ie, ale +v rovnakom duchu. Preèítajte si, prosím, súbor COPYING a potom dajte kópie +GNU Emacsu svojim priateµom. Pomáhajte potlaèova» softwarovú ob¹trukciu +("vlastníctvo") pou¾ívaním, písaním a zdieµaním free softwaru! + +;;; Local Variables: +;;; coding: iso-latin-2 +;;; End: + +;;; arch-tag: 87861cfa-5cf6-4b87-9fab-86c93c5ca9f3 -- 2.30.2